“Dôveruj mi”
Rozpad nášho manželstva pred piatimi rokmi prišiel z môjho pohľadu ako blesk z jasného neba a bolo to to posledné, čo som očakávala. Zobralo mi to pôdu po nohami. Keď sa to stalo, bola som katolíčka, chodiaca každú nedeľu poctivo do kostola. A tak som začala „dobrého Boha“ obviňovať a hádať sa s Ním: Ako je možné, že to On dopustil? Ako mi to mohol spraviť? – samozrejme mi bolo jasné, že to bol môj manžel, ktorý sa takto rozhodol a nie Boh. No predsa len, to On dopustil, že sa to stalo. A preto niesol minimálne spoluzodpovednosť za toto celé. A vôbec, nestačilo už to, že naše manželstvo bolo bezdetné? Prečo teda nezabránil aspoň tejto bolesti, hanbe a blamáži? Práve teraz, keď som niekoľko mesiacov nosila vo svojom srdci túžbu po „kresťanskej rodine“ (tak ako som to zažila ako dieťa) a modlila som sa za to... A namiesto šťastnej katolíckej rodiny mi moja modlitba „zaistila“ akurát tak veľkú kopu črepín... Toto mala byť odpoveď na moje modlitby? Kde bol vtedy ten milujúci Boh?
Popritom všetkom som však od začiatku mohla cítiť a zakúšať, že ma Boh nenechal samu v mojej situácii. Pretože som dostala od Neho obrovskú milosť: Milosť vedieť odpustiť môjmu manželovi už od začiatku toho celého a jemu a nášmu manželstvu dať kedykoľvek novú šancu. Boh sa súčasne usídlil v mojom srdci, takže v ňom nebol priestor pre zatrpknutosť a nenávisť voči môjmu manželovi . Bolo mi jasné, že za touto veľkou milosťou môže stáť jedine Boh s dobrým plánom pre mňa. Ale kde bol tento Jeho dobrý plán?
A tak som ho začala hľadať. Čo povedal Ježiš k téme rozvodov? Cirkev nebola pre mňa v tom čase dostatočnou autoritou (nielen v tejto oblasti, ale v mnohých iných) , skôr som ju pokladala za tú, ktorá len „kazí hru.“ A tak som prvýkrát – vedome a dobrovoľne siahla doma po Svätom Písme. Popri iných pasážach som sa dostala k Matúšovi 19,3, kde bola Ježišova výpoveď celkom jasná... V žiadnom prípade! Raz vydatá znamená navždy vydatá...! Cítila som sa ako zavrhnutá – môj život bol peklom samoty bez akejkoľvek vyhliadky na zmenu...
V mojom sklamaní som vyhľadávala stretnutia s Bohom v adorácii a vo sviatosti zmierenia. Jeden z mojich vtedajších spovedníkov mi poradil, aby som si vždy po svätom prijímaní opakovala slová manželského sľubu a takto ho nanovo obnovovala.
Vážnosť manželského sľubu som nikdy nespochybňovala. Meditovanie resp. prežúvanie týchto slov ma stále viac a viac vnáralo do ich tajomstva a hĺbky, a premieňalo ma. Už veľmi skoro som nemala žiadnu pochybnosť o tom, či vstúpiť do nového zväzku. Môj manželský sľub som v konečnom dôsledku dala úplne bezpodmienečne. Nenašla som žiadne „zadné dvierka“ v slovách, ktoré som vtedy vyriekla. Podpísala som v podstate „blanko“ šek, aj keď som si v deň svojej svadby nebola tohto až tak úplne vedomá. A okrem toho: Akú hodnotu by mal takýto sľub, keby som ho nanovo dala inému mužovi?
Moja nevýslovná bolesť a moje rany sa však nevyliečili ani prijatím tejto skutočnosti a ani časom. A tak som ďalej volala na Boha, aby mi pomohol...
Keď sa dnes pozriem spätne na tento čas, je zrejmé, že Boh na moje volanie odpovedal – nie vždy, tak ako som si to ja predstavovala a niekedy dokonca takým záhadným spôsobom, že tomu dodnes nerozumiem. Množstvo darov, ktorými mi znova a znova ukazuje svoju lásku sú pre mňa dostatočným dôvodom nato, aby som Mu aj naďalej dôverovala.
Najnovším z veľkých darov od Pána je pre mňa „Familie Solitude Myriam“.
Celkom „náhodne“ som natrafila na toto spoločenstvo a hneď som ním bola fascinovaná. Dostala som skrze neho mnoho odpovedí na moje otázky z posledných rokov, ktoré nedávali predtým žiaden zmysel. S pomocou „Familie Solitude Myriam“ zrazu zapadli do jednej veľkej mozaiky.
Ešte stále nedokážem úplne vidieť tú krásu Božej mozaiky - Božieho plánu pre môj život. Ale jedným som si istá : Boh má dobrý plán pre môj život a aj pre naše rozpadnuté manželstvo.
A tak každý deň nanovo odovzdávam Jeho vedeniu a modlím sa z hĺbky srdca: Jezu ufam tobie! Ježišu, dôverujem v teba!
Bettina, 42 r.