Niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi
“Viem, že nie som sama, aj keď nemám pri sebe muža, pretože moje šťastie nezávisí od žiadneho človeka. Skutočné šťastie je v Bohu, ktorý napĺňa naše srdcia radosťou, aj keď sme smutní a dáva nám zakúsiť kúsok Neba už tu na zemi.”
Môj príbeh sa začal pred 33 rokmi. Narodila som sa do tradičnej katolíckej rodiny. Viera, ako som ju dostala od rodičov, pre mňa predstavovala súbor zákonov a pravidiel, medzi ktoré patrilo aj nedeľné navštevovanie kostola a vyučovanie náboženstva. Mne sa viera ako dieťaťu celkom pozdávala, prišlo mi to celkom šľachetné venovať sa modlitbe, správať sa slušne, nerobiť zle iným... Začala som chodiť do kostola aj cez týždeň a občas si prečítala aj nejakú náboženskú literatúru.
V puberte som sa dostala do spoločenstva mladých, ktorí sa denne spolu modlili ruženec a neskôr aj do ZMM (Združenie mariánskej mládeže). Tu som spoznala chlapca, ktorý bol miništrantom a s ktorým som po istej dobe začala chodiť. Mala som vtedy asi 19 rokov a veľmi sa mi páčili rodiny, ktoré mali veľa detí. Ja som tiež v kútiku duše túžila mať veľkú kresťanskú rodinu a veriaceho manžela, s ktorým by som naše deti viedla k viere v Boha. Bola som plná ideálov o živote a verila som, že keď dodržiavame Božie prikázania, tak Boh nás za to odmení už teraz na zemi. Jedným z týchto prikázaní, ktoré mi vo výchove neustále rodičia vtĺkali do hlavy, bolo dodržiavanie predmanželskej čistoty. Toto prikázanie sa mi stalo veľmi dôležitým a očakávala som od Boha, že keď ho dodržím, dá mi dobrého manžela a úžasnú rodinu. Všetko som chcela mať podľa svojich predstáv a Pána Boha som sa nikdy nepýtala na Jeho názor. Veď som predsa dodržiavala Jeho zákony a to mu predsa muselo stačiť...
Po dlhej sedemročnej známosti sme sa nakoniec s mojim priateľom zobrali. Samotný svadobný deň dopadol veľmi zle a svadobná oslava vyvrcholila hádkou dvoch rodín. Naše manželstvo nebolo také, o akom som snívala a neúspechy boli korunované zistením, že ma môj manžel podvádza s inou...
Bola to pre mňa veľká rana. Keď som to zistila, mala som pocit, že už nič na tomto svete nebude také ako predtým. V hneve som kričala na Boha, ako také niečo mohol dopustiť mne, ktorá som dodržiavala Jeho prikázania. Veľmi som si želala, aby ma nechal zomrieť. Mala som pocit, že môj život sa skončil a nevedela som, ako ďalej... Štátny súd nás rozviedol a na cirkevnom súde som podala žiadosť o nulitu manželstva z dôvodu nenaplnenia manželského zväzku.
A tak som začala žiť môj „nový” život. Odsťahovala som sa ku kamarátkam, chodila naďalej do práce a snažila sa nejakým spôsobom zaradiť... Hľadala som odpovede na mnohé otázky. Čo bude teraz ďalej? Dostanem sa ešte niekedy z tohto celého, budem vôbec ešte niekedy slobodná a budem ešte vôbec dôverovať nejakému mužovi? Tušila som, že najlepšie bude zostať pri Bohu, ale nevedela som, ako... Vždy, keď som šla do kostola, mala som pocit, že sa všetci na mňa pozerajú akoby som mala na čele napísané „rozvedená”. Myslela som si, že mňa už nikdy medzi seba žiadni kresťania nezavolajú, veď ako by mohli... A tak som žila svoj samotársky kresťanský život.
Veľmi som túžila mať viac a Boh to vedel a videl. On celý ten čas bol tu a konal. Konal v mojom srdci, aj mojom živote, len ja som to vtedy nevidela. Po pár rokoch ma jeden môj kolega z práce pozval do ich stretka. Mala som veľký strach z toho, čo povedia tí ľudia, keď sa dozvedia, že nežijem s manželom. A viete, čo sa stalo? Oni ma vôbec neodsúdili, ale naopak, oni ma prijali. Takú, aká som, so všetkým, čo som žila... A tu niekde sa začalo moje uzdravovanie, ktoré trvá až dodnes. Boh mi postupne posielal do cesty ľudí a situácie, cez ktoré mi ukazoval, ako ma veľmi miluje a ako mu na mne záleží.
Na jednej víkendovej akcii nášho spoločenstvo mi jasne ukázal, že „teraz už niet odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, veď zákon Ducha, ktorý dáva život, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti” (Rim 8,1-2). Vtedy som pochopila, že Boh ma nikdy neodsúdil, ale že ma prijíma takú, aká som a že v ňom som slobodná. Božie slovo z Piesne piesní ma tak veľmi povzbudzovalo v mnohých chvíľach, kedy mi Boh pripomínal, aká som pre Neho nádherná...
Boh mi ukázal, že nemusím byť perfektná na to, aby ma miloval. Jedine On je ten dokonalý a perfektný. On je ten, ktorý prvý túžil po mojom srdci, ešte skôr, ako som sa narodila. On je môj Otec a ja som Jeho „kráľovská dcéra“ a že „kráľovská dcéra je veľmi vznešená vo svojom vnútri” (Ž 45).
Boh tak veľmi koná v mojom živote! Tak veľmi sa ma dotýka, že dnes dokonca zažívam radosť z Jeho prítomnosti. On mi dal pochopiť, že je láska a že Jeho láska je najdôležitejšia a že dodržiavať Božie zákony znamená najprv ho milovať.
Po rozchode som bola veľmi nahnevaná na môjho manžela a priala som mu len to najhoršie, no Boh vstúpil aj do môjho neodpustenia a dnes v mojom srdci necítim hnev, dokonca sa dokážem za môjho manžela modliť a žehnať mu dobré veci. Verím, že niečo takéto môže spôsobiť len Božia moc.
Aj keď neviem, čo bude ďalej, veď stále čakám na rozhodnutie cirkevného súdu, v hĺbke môjho srdca stále drieme túžba mať rodinu, ja verím, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ a že keď „hľadáme najprv Božie kráľovstvo, všetko ostatné nám bude pridané“.
Viem, že nie som sama, aj keď nemám pri sebe muža, pretože moje šťastie nezávisí od žiadneho človeka. Skutočné šťastie je v Bohu, ktorý napĺňa naše srdcia radosťou, aj keď sme smutní a dáva nám zakúsiť kúsok Neba už tu na zemi.